1. Jak hod­no­tí­te ne­ce­lý rok vlá­dy Ro­ber­ta Fi­ca a pů­so­be­ní Mar­ti­ny Šim­ko­vi­čo­vé na mi­nis­ter­stvu kul­tu­ry?

Člo­vek ne­mu­sí byť po­li­to­ló­gom, aby zre­teľ­ne vi­del cieľa­ve­do­mú deštruk­ciu práv­ne­ho štá­tu, kde sa pre vlád­nych pred­sta­vi­teľov do­stá­va bež­ný ob­čan na naj­niž­šiu prieč­ku zá­ujmu. To mož­no kon­šta­to­vať aj o mi­nis­ter­stve kul­t­ú­ry. Mar­ti­na Šim­ko­vi­čo­vá zís­ka­la ri­a­di­a­ci post v re­zor­te kul­t­ú­ry bez pre­u­ká­za­teľ­ných pro­fe­sij­ných pred­po­kla­dov a akej­koľ­vek pre­do­š­lej em­pí­rie v da­nom sek­to­re. Pre­mi­ér Fi­co pre Slo­ven­skú ná­rod­nú stra­nu do­slo­va zho­dil zo sto­la odro­bin­ky, o kto­ré ne­mal zá­u­jem, no ne­bu­de ná­ho­dou, že ide o mi­nis­ter­stvá s naj­prud­šou ob­či­an­skou re­akč­nos­ťou. Tak sa aj sta­lo. Mé­dia aj od­bor­ná i laic­ká ve­rej­nosť os­t­ro sle­dujú di­a­nie na Mi­nis­ter­stve ži­vot­né­ho pro­stre­dia pod ve­de­ním To­máša Ta­ra­bu (o. i. niekdaj­šie­ho po­slan­ca stra­ny Kot­le­bov­ci – Ľu­do­vá stra­na Na­še Slo­ven­sko zná­mej svo­jim ex­tré­mis­tic­ký­mi po­stoj­mi) a MKSR pod ve­de­ním Šim­ko­vi­čo­vej. Mi­nis­ter­ka sa už krát­ko po ná­stu­pe na svoj post pres­lá­vi­la vý­ro­kom „Kul­t­ú­ra má byť slo­ven­ská a ži­a­d­na iná“. Tým­to vy­ja­dre­ním len pred­zna­me­na­la fakt, že jej chý­ba prehľad v kul­t­úr­nej sfé­re, jej fun­go­va­ní a šir­ších do­má­cich i med­zi­ná­rod­ných súvis­los­ti­ach. Mi­nis­ter­ki­ne na­sle­duj­úce roz­hod­nu­tia len po­tvr­di­li pre­sad­zo­va­nie ten­den­cií ne­pro­speš­ných pre ply­nu­lé, transpa­rent­né a ob­jek­tív­ne fun­go­va­nie ce­lé­ho sek­to­ru v rám­ci všet­kých je­ho seg­men­tov. K to­mu ab­so­l­út­ne ne­re­a­gu­je na pon­úka­ný di­a­lóg, ku kto­ré­mu ju kul­t­úr­na obec kon­ti­nu­ál­ne vy­zý­va, no ani na kri­ti­ku a ne­ga­tív­ne pro­gnó­zy vy­plý­vaj­úce z jej usta­no­ve­ní. A nie­len­že od­mi­e­ta dis­ku­siu s od­bor­níkmi, ale aj po­zva­nia do mé­dií, kto­ré ne­ší­ria jej sve­to­ná­zor a te­da ot­vo­re­ne sa vy­strí­ha kon­fron­tá­cii. Čo je podľa mňa ne­pred­sta­vi­teľ­né a pre od­bor de­val­vač­né pri akom­koľ­vek ri­a­di­a­com po­li­tic­kom pred­sta­vi­teľo­vi. Na­šťas­tie eš­te si­tu­á­cia ne­eska­lo­va­la do ta­kej mie­ry, aby sa di­va­del­ní­ci vzdá­va­li am­bí­cií, pre­šli k opa­tr­níc­kej dra­ma­tur­gii či se­lek­to­va­niu – pre ri­a­di­a­ce or­gá­ny – hákli­vých tém. Slo­ven­ská kul­t­úr­na obec na­hlas hma­le­tov­sky vo­lá, že: Nie­čo zhni­te je v štá­te Dán­skom. Ak­tív­ne vy­u­ží­va ústav­né prá­va na slo­bo­du slo­va a tvor­by, i keď sa MKSR sna­ží ich prácu oklieš­tiť. Pri zri­a­ďo­va­ných in­šti­t­úci­ách pri­a­mo mi­nis­ter­stvom sa tak de­je po­mo­cou vý­me­ny ri­a­di­teľov a v ob­las­ti ne­zri­a­ďo­va­nej kul­t­ú­ry v ob­med­ze­ní do­tá­cií. V prí­pa­de mno­hých umel­cov ide o sku­točne ob­či­an­sku od­va­hu, keď­že ich vzdor mô­že v pe­si­mis­tic­kom prí­pa­de za­prí­či­niť stra­tu pro­fe­sij­né­ho uplat­ne­nia a ume­lec­kej se­ba­re­a­li­zá­cie.

2. Ovliv­nil Šim­ko­vi­čo­vé způ­sob ří­ze­ní re­sor­tu va­ši prá­ci či ži­vot?

Mo­ja pra­cov­ná čin­nosť ne­spa­dá pod MKSR, tak­že za­ti­aľ ma Šim­ko­vi­čo­vej ri­a­de­nie re­zor­tu pri­a­mo ne­za­si­ah­lo. Skôr sa ak­tu­ál­ne za­o­be­rám otáz­kou cenzú­ry a au­to­cenzú­ry. Ako kri­tik sa bo­jím mo­men­tu, keď bu­dem pí­sať re­cen­ziu, z ob­jek­tív­nych prí­čin bu­dem vní­mať jed­not­li­vé zlož­ky ale­bo celú in­sce­ná­ciu ako po­le­mic­kú či sku­točne ne­vy­da­re­nú, ale ak by som to na­pí­sal pri­a­mo, tak by mo­je slo­vá moh­li po­li­ti­ci úče­lo­vo vy­u­žiť pro­ti tvor­com. Na­šťas­tie sme do ta­ké­ho­to bo­du, kto­rý mo­ji star­ší ko­le­go­via po­znajú z ob­do­bia 70. a 80. rokov mi­nu­lé­ho sto­ro­čia eš­te ne­do­spe­li, ale bo­jím sa tej­to osob­nost­nej i pro­fe­sij­nej schi­zofré­nie. Sám se­ba sa pý­tam, ako si za­cho­vať kri­tic­kú ob­jek­tív­nosť a súčas­ne po­li­tic­ky ne­u­blí­žiť tvor­com?

3. Re­a­gu­je­te ně­jak na změ­ny či zá­sa­hy mi­nis­try­ně do slo­ven­ské kul­tu­ry?

Po­dob­ne ako takmer kaž­dý pred­sta­vi­teľ kul­t­úr­nej ob­ce a de­mo­krat súčas­ne po­zor­ne sle­du­jem di­a­nie v re­zor­te kul­t­ú­ry. Okrem ak­tív­ne­ho zú­čast­ňo­va­nia sa pro­tes­tov, preja­vov so­li­da­ri­ty či vstu­pu do štraj­ko­vej po­ho­to­vos­ti sa sna­žím re­a­go­vať tým čo vi­em naj­lep­šie. Ana­ló­gi­a­mi z di­va­del­nej his­tó­rie. Na so­ci­ál­nych sie­ťach ale­bo na webo­vých plat­for­mách sa sna­žím po­u­ka­zo­vať na prí­kla­dy z de­jín (najmä slo­ven­ské­ho) di­va­dla, kde sme sa s po­dob­ný­mi ten­den­ci­a­mi, čin­mi, ale čas­to pri­a­mo i to­tož­ný­mi vý­rokmi už stret­li. Po­k­ú­šam sa de­men­to­vať spor­né a čas­to his­to­ric­ky ne­prav­di­vé vy­ja­dre­nia pred­sta­vi­teľov mi­nis­ter­stva ale­bo vy­sve­tľo­vať šir­šie de­j­in­né súvis­los­ti, kto­ré osta­li na­ši­mi po­li­tik­mi za­ml­ča­né. Tak­to som na­prí­klad na strán­ke kul­t­úr­ne­ho spol­ku Mlo­ki opo­no­val ná­zo­ru mi­nis­ter­ky o his­to­ric­kej bu­do­ve SND ako oz­do­be Slo­vá­kov a pri­rov­nal pred­sta­vu ge­ne­rál­ne­ho ta­jomní­ka o vý­hľa­do­vých dra­ma­tur­gic­kých plá­noch k prak­ti­kám za­ve­de­ným v úvo­de pä­ť­de­si­a­tych rokov (po­zri­te ZDE). Ne­na­ho­vá­ram si však, že by mo­ja čin­nosť ma­la u po­li­ti­kov aký­koľ­vek ohlas, na to som prí­liš ma­lá ry­ba. Oni ne­po­čúvajú ani re­le­vant­nej­ších znal­cov a od­bor­ní­kov.

4. Jak vi­dí­te bu­douc­nost slo­ven­ské­ho di­va­dla a va­še mís­to v něm?

Ne­do­ká­žem pred­ví­dať vý­voj uda­los­tí, ale keď si do di­á­ra za­pi­su­jem ter­mí­ny pre­mi­ér ale­bo pred­sta­ve­ní, na kto­ré sa bud­úci me­si­ac chys­tám, tak si vždy pre se­ba po­vi­em či sa vôbec odo­hrajú. Roz­hod­nu­tia re­zor­tu kul­t­ú­ry sú sku­točne pre slo­ven­skú kul­t­ú­ru deštrukč­né a bo­jím sa na­pl­ne­nia va­ro­va­ní o zá­ni­ku mno­hých ne­zri­a­ďo­va­ných scén a nie­koľ­kých kul­t­úr­nych in­šti­t­úcií. Ne­zá­vis­lá kul­t­ú­ra na Slo­ven­sku za po­sled­ných dvad­sať rokov ne­u­ve­ri­teľ­ne kva­li­ta­tív­ne stúp­la a v mno­hom predbeh­la aj ume­lec­kú kon­dí­ciu ka­men­ných zri­a­ďo­va­ných di­va­diel. Len­že hro­zí, že ve­de­nie MKSR svo­ji­mi roz­hod­nu­ti­a­mi tých­to di­va­del­ní­kov už aj tak pra­cuj­úcich v pro­vi­zór­nych pod­mi­en­kach a za mi­ni­mál­ne fi­nanč­né ohod­no­te­nia ab­so­l­út­ne pri­pra­ví o mož­nosť ume­lec­kej tvor­by. Ná­dej­ou mi ostá­va je­di­ne po­hľad do his­tó­rie, že po 50., 70. a 90. rokoch, kto­ré bo­li pre slo­ven­skú kul­t­ú­ru sku­točne čier­ny­mi miesta­mi sa di­va­del­ní­ci rých­lo po­z­vie­cha­li a opäť vy­bu­do­va­li jed­nu sláv­nu éru slo­ven­ské­ho ume­nia. Len­že čas­to mu­se­li za­čať od nu­ly. Obá­vam sa, že his­tó­ria sa aj v tom­to bo­de zo­pa­ku­je.

Fo­to­gra­fie ar­chiv zpo­ví­da­ných. An­ke­tu při­pra­vi­la Len­ka Dom­brov­ská.