Kam smě­řu­je slo­ven­ské di­va­dlo?

GE­NE­RA­CE 001

Délka: 8 min

brown concrete building during sunset

Anketa / díl první / Michaela Mojžíšová, Milo Juráni, Miro Dacho

Mi­cha­e­la Moj­ží­šo­vá, oper­ní his­to­rič­ka a kri­tič­ka; v sou­čas­né do­bě pů­so­bí na Ústa­vu di­va­del­ní a fil­mo­vé vě­dy na Slo­ven­ské aka­de­mii věd v Bra­ti­sla­vě

1. Jak hod­no­tí­te ne­ce­lý rok vlá­dy Ro­ber­ta Fi­ca a pů­so­be­ní Mar­ti­ny Šim­ko­vi­čo­vé na mi­nis­ter­stvu kul­tu­ry? 

Ne­bol to dob­rý rok. No na­priek všet­kým ak­tu­ál­nym ne­ga­tív­nym mo­men­tom, kto­ré (de)formujú súčas­nú slo­ven­skú po­li­tic­kú scé­nu, ko­re­ne pro­blé­mov sú omno­ho hlb­šie a si­a­hajú za ho­ri­zont uply­nu­lých cca tris­to dní. S veľ­ký­mi oba­va­mi a ne­men­ším roz­trp­če­ním vní­mam stup­ňuj­úcu sa po­la­ri­zá­ciu spo­loč­nos­ti. Na jed­nej stra­ne hrub­nu­tie, na stra­ne dru­hej vy­prázd­ňo­va­nie slov­ní­ka, ná­rast ver­bál­nej aj fy­zic­kej agre­si­vi­ty, prehl­bo­va­nie prie­pas­ti med­zi re­gi­ó­n­mi a ne­raz i vn­útri ro­dín. Nie je to však len si­tu­á­cia Slo­ven­ska – dlho­do­bé vy­chy­ľo­va­nie ky­va­dla spo­lo­čen­ské­ho ve­do­mia od jed­né­ho ex­tré­mu k dru­hé­mu je vše­o­bec­ným pro­blé­mom mo­der­nej spo­loč­nos­ti. So­ci­ál­ne si­e­te, kde sa do­sta­ne k slo­vu kaž­dý, kto ho chce vy­slo­viť (hlav­ne čo naj­rých­lej­šie a naj­hlasnej­šie!), túto si­tu­á­ciu len ak­ce­le­rujú. Tak­že zhr­ni­em – je to rok, kto­rý umoc­nil mo­je oba­vy z to­ho, čo s na­mi bu­de… 

2. Ovliv­nil Šim­ko­vi­čo­vé způ­sob ří­ze­ní re­sor­tu va­ši prá­ci či ži­vot?

Prácu bez­pro­stred­ne nie, keď­že Slo­ven­ská aka­dé­mia vied, kto­rá je mo­jím hlav­ným pô­so­bis­kom, spa­dá pod re­zort škol­stva. A vi­ac­krát som si v ostat­nom ča­se s úľa­vou uve­do­mi­la, že to je – a ver­me, že aj osta­ne – de­mo­kra­tic­ká in­šti­t­úcia s fun­guj­úci­mi pra­vi­dla­mi. No ako člo­ve­ka po­hy­buj­úce­ho sa v ko­mu­ni­te di­va­del­ní­kov či hu­dob­ní­kov a re­flek­tuj­úce­ho ich prácu sa ma si­tu­á­cia v re­zor­te kul­t­ú­ry, sa­mozrej­me, do­tý­ka. Bo­lest­ne si uve­do­mu­jem „bl­bú ná­la­du“ v ume­lec­kej sfé­re, ná­rast ne­is­to­ty, frustrá­ciu z po­li­ti­kov a úrad­ní­kov, ktorí z po­zí­cie svo­jich (do­čas­ných!) funk­cií hod­no­tia, roz­ho­dujú, mu­drujú o ve­ci­ach, kto­rým pra­má­lo ro­zu­mejú.

3. Re­a­gu­je­te ně­jak na změ­ny či zá­sa­hy mi­nis­try­ně do slo­ven­ské kul­tu­ry?

Prin­ci­pi­ál­ne nie som ty­pom ak­ti­vist­ky, je mi cud­zie čier­no-bie­le vní­ma­nie sve­ta. Mo­jou re­ak­ci­ou na to, čo sa oko­lo mňa de­je, je sna­ha za­cho­vať si vn­útor­nú slo­bo­du, ne­podľahn­úť au­to­cenzú­re, ne­báť sa vy­slo­viť ná­zor na súkrom­nom aj ve­rej­nom fó­re, pod­po­riť ľu­dí, s kto­rý­mi súhla­sím, aj keď to nie je prá­ve „vý­hod­né“. 

4. Jak vi­dí­te bu­douc­nost slo­ven­ské­ho di­va­dla a va­še mís­to v něm?

Na­priek frustrá­cii, kto­rá je z pred­chá­d­za­j­úcich ri­a­d­kov asi zrej­má, ju ne­vi­dím čier­no. Slo­ven­ské di­va­dlo pre­ži­lo aj omno­ho ťaž­šie a tra­gic­kej­šie ve­ci než tie, kto­rým če­lí v súčas­nos­ti. Po­li­ti­ci pri­chá­d­za­jú a od­chá­d­za­jú, di­va­dlo ostá­va. Z to­ho vy­plý­va aj od­po­veď na dru­hú časť otáz­ky – ne­bo­jím sa ani o svo­ju po­zí­ciu v ňom. Tak ako všet­ky pred­chá­d­za­j­úce eta­py, aj túto tre­ba dnes kri­tic­ky re­flek­to­vať a v bud­úcnos­ti s čo naj­väč­šou sna­hou o ob­jek­ti­vi­tu a kon­tex­to­vosť his­to­ric­ky zhod­no­tiť. Po­tre­bu­je­me si len za­cho­vať čis­té hla­vy, pev­né ner­vy, dob­ré úmys­ly a lás­ku k ume­niu.   

Mi­lo Ju­rá­ni, te­a­t­ro­log, dra­ma­turg a pu­b­li­cis­ta; v sou­čas­né do­bě pů­so­bí v Ha­Di­va­dle v Br­ně

1. Jak hod­no­tí­te ne­ce­lý rok vlá­dy Ro­ber­ta Fi­ca a pů­so­be­ní Mar­ti­ny Šim­ko­vi­čo­vé na mi­nis­ter­stvu kul­tu­ry? 

Ne­vi­em, akú re­ál­nu prácu súčas­ná vlá­da na Slo­ven­sku vlast­ne ro­bí. Ne­zdá sa mi, že by sa nie­kam po­súva­li veľ­ké vý­zvy, kto­rým Slo­ven­sko če­lí. Pre­chod na ze­le­né ener­gie a té­mu kli­ma­tic­kej zme­ny, a to, ako na­pl­ní­me zni­žo­va­nie emi­sií čer­pa­ním fi­nan­cií z plá­nu ob­no­vy, pre­krý­vajú spo­lo­čen­ské bo­je s vy­fa­bu­lo­va­ný­mi ne­pri­a­teľ­mi, s med­veď­mi, ochra­nármi, s kaž­dým, kto ne­vo­lil ko­a­lí­ciu, a da­lo by sa po­kra­čo­vať. Po aten­tá­te na pred­se­du vlá­dy je to eš­te hor­šie. Ku kul­t­úre sa mi vy­ja­dru­je len ťaž­ko. To, čo sa de­je, je ozaj boľa­vé. Pre­ka­ri­zo­va­ná kul­t­ú­ra, v kto­rej mno­hí pra­cujú na 120 per­cent iba pre­to, aby moh­li ro­biť to, čo­mu ve­ria (a aj sa uži­viť), do­stá­va ra­nu za ra­nou. Podľa mi­nis­ter­stva kul­t­ú­ry by ma­la byť vi­ac pod kon­t­ro­lou, ma­la by sa „nor­ma­li­zo­vať“. Pri­tom, z môj­ho po­hľa­du, eš­te ni­kdy ne­bo­la nor­mál­nej­šia – te­da pes­t­rej­šia, roz­ma­ni­tej­šia a ot­vo­re­nej­šia. Súčas­né ve­de­nie re­zor­tu chce mo­cen­sky ovlá­dať kul­t­ú­ru, aby moh­li for­mo­vať svo­ju ví­ziu sve­ta. Vlá­da ich v tom mo­men­tál­ne pod­po­ru­je, čo na­ko­niec de­mon­štro­va­li aj pro­stred­níc­tvom ce­re­mo­ni­á­lu po­čas 80. vý­ro­čia SNP. Re­ak­cie na dôle­ži­té spo­lo­čen­ské a hu­ma­nit­né témy vní­majú ako pro­gre­sív­nu ide­o­ló­giu, ide­ál­na kul­t­ú­ra je služ­ba štá­tu. Tak­to vy­ze­rá ces­ta späť v ča­se. Za­ti­aľ sme iba na za­či­at­ku. Sme v 90. rokoch, ale vždy sa dá ísť ďa­lej. Kul­t­úr­na re­a­li­ta pred rokom 1989 a eš­te skôr, pred rokom 1945, sú dosť ob­lud­né prí­kla­dy to­ho, kam až sa dá zájsť.

2. Ovliv­nil Šim­ko­vi­čo­vé způ­sob ří­ze­ní re­sor­tu va­ši prá­ci či ži­vot?

Ne­vi­em. Zna­me­ná to aj to, že ma súčas­ná po­li­ti­ka núti cho­diť na pro­tes­ty a cí­tiť spo­lu­pa­trič­nosť s ume­lec­kou ko­mu­ni­tou na Slo­ven­sku, kto­rá če­lí ob­rov­skej ne­is­to­te? Ale­bo že ma vy­ru­šu­je otáz­ka, či sa mo­ji blíz­ki budú môcť ži­viť tým, čo ve­dia ro­biť, čo ro­bia dob­re, čo majú ra­di, v čom sú od­bor­níč­ky a od­bor­ní­ci? Mňa, a mys­lím, že sa to tý­ka aj ďal­ších, sa to mož­no ne­do­tý­ka pri­a­mo, ale to ne­zna­me­ná, že nás to ne­o­vplyv­ňu­je. Štát sa sna­ží re­de­fi­no­vať kul­t­ú­ru a do­tkne sa to kaž­dé­ho.

3. Re­a­gu­je­te ně­jak na změ­ny či zá­sa­hy mi­nis­try­ně do slo­ven­ské kul­tu­ry?

Cho­dím na pro­tes­ty, nie­ke­dy nie­čo na­pí­šem, kri­čím na ob­ra­zov­ku, sme­jem sa na pod­vrat­ných vi­deách, pod­pi­su­jem pe­tí­cie, laj­ku­jem Fa­ce­book… Ale to všet­ko je skôr for­ma te­ra­pie. Vi­em, že to ne­sta­čí. Vlá­da, kto­rá Slo­ven­sku vlád­ne, zís­ka­la man­dát od väč­ši­ny ob­ča­nov. Spô­sob, akým vlád­ne, je roz­hod­ne aj ob­ra­zom mys­le­nia, emó­cií a pre­fe­ren­cií veľ­kej čas­ti ob­ča­nov. Ve­rej­nú mi­en­ku ovlá­dajú al­ter­na­tív­ne mé­diá, kto­ré ší­ria kon­špi­rá­cie. Dá sa vo­či to­mu bo­jo­vať iba ak­ti­vi­tou. V Ha­Di­va­dle pre­to chys­tá­me pro­gra­mo­vú lí­niu Ne­jis­tý ob­zor slo­ven­ské kul­tu­ry.

4. Jak vi­dí­te bu­douc­nost slo­ven­ské­ho di­va­dla a va­še mís­to v něm?

Eš­te jed­nu di­va­del­nú se­zó­nu bu­dem pô­so­biť v Br­ne. Čo bu­de po­tom, za­ti­aľ ne­vi­em. Na Slo­ven­sko sa úpl­ne vrá­tiť ne­chcem, zá­ro­veň mám po­cit, že kaž­dý od­chod zna­me­ná aj ná­rast po­die­lu pre súčas­nú pred­sta­vu ná­rod­nej, po­ho­dl­nej a skro­te­nej kul­t­ú­ry. Ale je tu ná­dej. Vďaka ak­ti­vi­te a plat­for­me Ot­vo­re­ná kul­t­ú­ra a hla­su ľu­dí z kul­t­ú­ry sa ce­lý sek­tor zjed­no­cu­je. „Nor­ma­li­zá­cia“ sa mož­no na­po­kon ne­po­darí a ak by sa aj po­da­ri­la, ume­nie si ná­jde „iné“ ces­tič­ky. Tak­že to bu­de mať dob­rý ko­niec, len dú­fam, že naňho ne­bu­de­me musieť čakať šty­rid­sať rokov ako na­po­sle­dy.  

Mi­ro Da­cho, dra­ma­tik, dra­ma­turg a pe­da­gog; v sou­čas­né do­bě pů­so­bí v Ko­mor­ním di­va­dle Mar­tin

1. Jak hod­no­tí­te ne­ce­lý rok vlá­dy Ro­ber­ta Fi­ca a pů­so­be­ní Mar­ti­ny Šim­ko­vi­čo­vé na mi­nis­ter­stvu kul­tu­ry? 

Na­pl­ni­lo a na­pĺňa mo­je oča­ká­va­nia.

2. Ovliv­nil Šim­ko­vi­čo­vé způ­sob ří­ze­ní re­sor­tu va­ši prá­ci či ži­vot?

Za­ti­aľ len ako po­zo­ro­va­teľa a čle­na is­té­ho spo­lo­čen­stva, nie pri­a­mo – nie ako za­mest­nan­ca či pra­cov­ní­ka v kul­t­úre, iba ako člo­ve­ka.

3. Re­a­gu­je­te ně­jak na změ­ny či zá­sa­hy mi­nis­try­ně do slo­ven­ské kul­tu­ry?

Za­ti­aľ ne­ve­rej­ne, súkrom­ne a emo­ci­o­nál­ne. Zá­klad­ný­mi po­cit­mi sú ľútosť a po­ní­že­nie.

4. Jak vi­dí­te bu­douc­nost slo­ven­ské­ho di­va­dla a va­še mís­to v něm?

Tak ďa­le­ko mo­ja fan­tá­zia ani sk­ú­se­nos­ti ne­si­a­hajú, ne­vi­em od­had­n­úť, čo sa bu­de di­ať, v akej po­do­be a v akej mie­re, s čím sa bu­dem kon­fron­to­vať a med­zi čím sa bu­dem roz­ho­do­vať.

Fo­to­gra­fie: ar­chi­vy zpo­ví­da­ných. An­ke­tu při­pra­vi­li Len­ka Dom­brov­ská a Jan Mo­tal, ja­zy­ko­vá kon­t­ro­la Ve­ro­ni­ka Ve­re­šo­vá.

V AKTUÁLNÍM ČÍSLE: